Možno už som niekde spomínala, že mojim koníčkom je písanie.. Veľkou vášňou u mňa naďalej zostáva Odviate vetrom, a preto pre tých, čo to poznajú tiež, ale aj pre tých, ktorí o tom nikdy nepočuli, sem pridávam niečo z mojej tvorby, moju krátku poviedku zo spomínaného prostredia, ako by to mohlo pokračovať.. Dúfam, že sa vám to bude páčiť a váš názor vyjadríte v diskusii na hlavnej stránke :) Ďakujem!! :)
Lesley
Koč smeroval k Fialkovej ulici. Trmácal sa po hrboľatej štrkovej ceste. Drobné kamienky ticho pukotali pod kolesami. Vo vzduchu príjemne rozvoniavali magnólie, sladili vietor, ktorý jemne pofukoval alejou briez. Ich listy šuchotali a každému do ucha šepkali tajomstvá.
Scarlett sedela nepohnuto, viečka jej klesali, ruky bezvládne odpočívali v lone. Vracala sa z návštev v susedstve, ktoré jej trvali celé odpoludnie. Keďže bola nová, všetci ju pozývali k sebe na čaj. Pani Clearwaterová jej ponúkla koláčiky s marhuľovým džemom, s pani Horthownovou si pochutnala na káve a slečna Munroová ju dookola prevádzala po záhrade. Jej brat, Charles Munroe, jej neustále preukazoval náklonnosť bozkaním ruky, občasného dotyku ramien, raz ju chytil aj za lakeť, keď jej ukazoval ich knižnicu. Scarlett na také správanie bola zvyknutá a zakaždým sa starému mládencovi vykrútila. Po chvíli s kľudom povedala:
„Judith, máte nádhernú záhradu. Vaše ibišteky majú krásnu sýtu farbu. Ešte som také nevidela. Povedzte, pestujete aj kamélie?“
Slečna Munroová sa na Scarlett usmiala.
„Pani Butlerová, vy naozaj viete človeku pohladiť srdce. Tieto ibišteky mi Charles priviezol až z Holandska. Vraj tam majú prekrásne kvety a hlavne tulipány. Áno, kamélie sú celkom vzadu pri jazierku. Chceli by ste sa na ne pozrieť?“
„Prosím, oslovujte ma Scarlett. Cítim, že budeme skvelé priateľky. Veľmi rada sa na ne pozriem,“ očkom sa pozrela na Charlesa, ktorý viedol svoju sestru.
„Môj manžel zbožňuje kamélie! Má svoju vlastnú plantáž, neďaleko Charlestonu, volá sa Dunmore Landing. Z toľkého množstva kamélii by sa vám namojveru zatočila hlava.“ Judith sa zasmiala.
„Scarlett, drahá, poďme teraz dnu. Už je určite prestreté na olovrant. Musíte mi porozprávať o vašom manželovi.“
Spoločnosť sa pobrala dnu do jedálne. Slúžka práve položila malé lyžičky k tanierikom a rýchlo sa vyparila. Scarlett sa s úžasom obzerala okolo seba.
„Páči sa vám naša jedáleň?“ spýtala sa hrdo Judith. Na svoju jedáleň bola nesmierne pyšná, pretože nikto naokolo nemal takú honosnú maľbu, ako ona.
„Áno, veľmi sa mi páči. Pripomína mi moju jedáleň na Ballyhare, v Írsku.“ Stíchla a zaspomínala si na svoje mesto, na svoj Veľký dom, na kone v stajni, úrodné polia, jej verných vidiečanov, jej rodinu, O’Harovcov a na to, ako sa proti nej všetci spykli. Smutne si vzdychla. Potom sa usmiala, aby nestarostila svojich susedov a všetci si šli posadať k prestretému stolu.
„Dúfam, že ma nepovažujete za veľmi odvážnu, Scarlett, keď sa vás spýtam na vášho manžela.“ Slečna sa začervenala.
„Samozrejme, že nie. Ono to vlastne ani nie je môj manžel. Sme rozvedení, ale žijeme spolu naďalej. Máme spolu dve deti. Bonnie Blue, ktorú si k sebe povolal Boh a Katie Colum, ktorá má šesť rokov. Spoznali sme sa v Georgii neďaleko Jonesboro, na plantáži Wilkesovcov pri opekačke. Zobrali sme sa v Atlante, kde sme žili, neskôr sme pobývali v Charlestone u mamy pána Butlera.“ Scarlett sa začervenala na spomienke na ich minulosť. Radšej ju zahnala do úzadia a ďalej pokračovala v rozprávaní.
„Potom som odišla do Írska, za mojimi príbuznými a Rhett, môj manžel, si to vysvetlil ako opustenie a rozviedol sa so mnou. Čert vie, ako to dokázal, veď v Južnej Karolíne sú rozvody zakázané a v Charlestone ich miestna spoločnosť neakceptuje. Južanské dámy si potrpia na tradície. Oženil sa s mojou kamarátkou, Anne Hamptonovou, s ktorou čakal dieťa, no Anne zomrela v požehnanom stave na španielsku chrípku.“
Judith zhíkla a prikryla si ústa.
„Chúďa, nech je Boh milostivý.“ Prežehnala sa. Scarlett si to nevšímala, hoci sa jej to trocha dotklo a pokračovala v rozprávaní.
„Rhett prišiel za mnou do Írska, kde sme na seba náhodou narazili, keď už patril inej a odviedol si ma aj s našou dcérkou sem, do Wilmingtonu. Dlho sme rozmýšľali, na akom mieste sa usadíme. Prišli sme na to, že sa totiž nikde necítime ako doma. No Rhett povedal, že môžeme byť hocikde na svete, no ak budeme spolu, budeme stále doma,“ takto Scarlett dokončila svoje rozprávanie. Všimla si, že Judith si vreckovkou suší vlhké oči a Charles sa priblblo usmieva. Cítila, že týchto ľudí ľahko ovláda a ten pocit sa jej páčil.
„Ach, ten váš manžel musí byť úžasný chlap. Pravý gentleman, keď hovorí tak múdro a s láskou. Určite vás veľmi miluje, pretože len muž, ktorý miluje, je schopný vyriecť také slová lásky. Máte obrovské šťastie, že ho máte, drahá Scarlett. Vrelo dúfam, že ho čo najskôr spoznám. Ach Charles, keby si vedel tak krásne rozprávať, veru by si dlho nečakal na ženbu,“ smoklila slečna Munroová. Charles ostal nesvoj, očividne sa ho slová svojej sestry dotkli a jeho bezchybná symetrická tvár sa odrazu zamračila.
„Dámy, porúčam sa.“ Vstal, uklonil sa a podišiel ku Scarlett. Zdvihol jej ruku a perami sa skoro dotkol hodvábnej rukavičky obopínajúcu Scarlettinu jemnú ruku.
„Pani Butlerová, Scarlett, dúfam, že sa čoskoro uvidíme.“ Ešte raz sa poklonil a potom odišiel z miestnosti.
„Och Scarlett. Myslím, že sa ho moje neuvážené slová dotkli.“
„Nič sa nebojte, Judith. Mužov sa často dotknú dobre mienené slová. Ich to o chvíľu prejde. Potrebujú sa trošku pozlostiť, aby sme sa my ženy kvôli nim trápili,“ Scarlett sa povzbudivo usmiala na Judith a drobnou lyžičkou si zamiešala čaj. Pomaly sa napila z porcelánovej šálky a ochutnala vanilkové rožteky, ktoré sa akoby samé svojou vôňou ponúkali na zjedenie.
„Tie rožteky su veľmi chutné. Poviem Polly, nech vypýta recept od vašej kuchárky.“
„Samozrejme. Heather!“ zvolala slečna a do jedálne vkročila jej osobná slúžka.
„Povedz kuchárke, aby opísala na list recept na tieto vanilkové rožteky pre našu novú susedku. Odkáž jej, že nám chutia. Recept potom odovzdaj Polly. Môžeš ísť.“ Ako slúžka prišla, tak aj odišla.
„Scarlett, dúfam, že prijmete moje pozvanie na večeru.“
„Je mi to veľmi ľúto, no Rhett by mi neodpustil, keby som nevečerala s ním. Veľmi si potrpí na rodinné zvyky,“ usmiala sa Scarlett. Premiestnili sa do knižnice, kde si čítali básne a obľúbené útržky z románov. Keď sa začalo stmievať, Scarlett si dala zavolať koč a s mnohonásobným lúčením odišla s Polly domov.
Koč práve zastal a kočiš pomohol Scarlett vystúpiť. Kráčala ako mátoha, služobníctvo, ktoré ju vítalo pozdravila len kývnutím hlavy a rýchlo vyšla do svojej izby.
„Ach Polly, rýchlo, rozviaž mi korzet, rýchlo! Nemôžem dýchať. Nemala som ho na sebe viac ako päť rokov,“ mrnčala a rýchlo si zo seba zvliekala zelené, krajkované šaty s mašľou na chrbte. Hodila ich na posteľ a o chvíľu na nich ležal aj zelený klobúk s perom, ktorý jej Rhett daroval ešte v Atlante. Keď zo seba zvliekla korzet, sadla si do kresla oproti zrkadlu a zadívala sa na svoju tvár.
„Polly, poď sa pozrieť, nie sú toto vrásky? Povedz mi úprimne, sú či nie?“
„Áno pani, myslím, že sú.“ Zašvitorila Polly a šla zavesiť šaty do šatníku.
„To nie! Nie! Nemôžem mať vrásky, som predsa príliš mladá!“
Odo dverí sa ozval smiech. V zrkadle za sebou uvidela Rhetta.
„Drahá Scarlett,“ oslovil ju a s úsmevom na perách ju pobozkal na privítanie.
„Tých pár vrások ti neublíži, stále vyzeráš rovnako pôvabne. Buď rada, že ich je len pár, pretože strigy ako ty sú na tom omnoho horšie,“ zasmial sa.
„Rhett, neexistuje deň, aby si ma neurážal. Vieš predsa, že som sa zmenila a všetko som oľutovala.“
„Scar, ty si oľutovala jedine to, čo ti v živote neprinieslo žiadny výnos, ako napríklad Ashley Wilkes, však?“
„Rhett Butler! Ty si... ty si...lotor! Obyčajný lotor!“ zlostila sa a prskala ako mačka. Rhett sa tomu smial. Napokon ju objal a pobozkal.
„Scarlett, nikdy by som ti to nepovedal, keby som ťa tak nemiloval.“
„Rhett, ty vždy vieš, ako mi máš roztopiť srdce,“ usmiala sa Scarlett a odtisla ho.
„V každom prípade sa idem obliecť na večeru. Som hladná a unavená, a chcem si čo najskôr ľahnúť. Prosím, choď povedať Cat, že sa podáva večera, dúfam, že nie je špinavá.“
„Neboj sa drahá, dnes sme jazdili na koňoch.“
Scarlett znervóznela. Od Bonniinej smrti sa bála, keď sa Katie čo i len priblížila ku koňom. No dievčatko malo rado kone, ako aj všetci zvieratá, na ktoré natrafila a nedbala na prosby svojej matky, aby s jazdením ešte počkala. Rhett svoju dcéru podporoval, no aj on bol opatrnejší a skákať aj napriek úpenlivým želaniam jej nepovolil. Dievčatku to neveľmi prekážalo, vedela sa zabaviť aj bez skákania. Každý deň chodila po záhrade a na obed doniesla mame kytičku kvetov, ktoré natrhala cestou dnu. Scarlett milovala svoje dieťa ako žiadne iné. Bolo jej ľúto, že Wade a Ella žijú na Tare a nie s ňou a Rhettom, no Wade je takpovediac závislý od Willa a Ella študuje spolu so Suellininými dievčatami. Scarlett im zaplatila súkromného učiteľa, aby nemuseli odísť z Tary. V hlave sa jej rodil plán, no zatiaľ sa ním ešte nezaoberala.
Rhett odišiel a nechal ju samu, aby sa obliekla. Do jedálne vošla v bielej blúzke a sukni s farebnými spodničkami, ktoré si kúpila v Írsku a tak veľmi si ich obľúbila. Keď ju Cat zbadala, potešila sa, pretože matkino oblečenie jej pripomenulo domov.
„Mami, kúpiš mi psíka? Darleen Clearwaterová ma dvoch psíkov a sú naozaj rozkošný.“
„Cat, nemôžeš mať všetko, čo majú tvoje kamarátky. My máme kone a tvoje mačiatko, uvedomuješ si, že psík by tvoje mačiatko neustále naháňal? Pes a mačka nejdú k sebe. Takže žiaden psík.“
„Ocko? Prosím.“ Pozrela sa na Rhetta svojimi veľkými zelenými očami, ktoré zdedila po Scarlett. Tá ho meravo pozorovala a v očiach jej hral nesúhlas. Rhett si to všimol a usmial sa na Cat.
„Miláčik, tvoja mamička má pravdu. Buď budeš mať mačičku alebo psíka. Chceš sa vzdať svojej mačičky?“
„Ocko, je to kocúrik. A nie, nechcem sa ho vzdať,“ povedala smutne.
„V tom prípade psík neprichádza do úvahy. Aspoň teraz nie. Predsa sa môžeš hrať so psom u Darleen alebo Susie.“ Scarlett sa až po týchto slovách uvoľnila. Bála sa, moc sa bála, že Rhett bude Cat rozmaznávať práve tak, ako rozmaznával Bonnie.
„Áno, ocko,“ povedalo dievča a ďalej večerali v tichosti.